Založiť webovú stránku alebo eShop
aktualizované: 24.07.2016 11:55:51 

CHOVÁME PAPAGÁJE

Agapornis
                              Agapornis...                       
Trieda: Vtáky
Rad: papagáje
Čeľaď: papagájovité
Druh: agapornis
Výskyt: Afrika
Vek: 10 rokov
Dĺžka: 14 cm
Hniezdenie: 2 x až 3 x ročne
Inkubácia: 20- 23 dní 
 Dĺžka odchovu mláďat: mláďatá opúšťajú hniezdo vo veku 42 dní
Počet vajec: 3 - 8 ks
Veľkosť krúžku: 4,2 mm

Tieto malé 13-16 cm inteligentné africké papagájovité vtáky sú skupinou deviatich rôznych druhov. Hodia sa k chovateľom, ktorí im nezabúdajú poskytnúť pozornosť a rozptýlenie. Iba v takom prostredí dokážu byť svojou spoločenskou povahou príjemnými spoločníkmi. Majú milý a radostný výraz. K majiteľovi si vytvárajú silné puto. Sú to veľmi zvedavé a nebojácne vtáky so silným teritoriálnym vnemom, je preto niekedy ťažké pridať k ním spoločníka rovnakého, alebo iného druhu.

V priemere sa dožívajú 15 rokov. Pohlavie je u väčšiny druhov ťažko rozlišiteľné.
Agapornisom ponúknime zmes semien pre agapornisy,proso,granulované krmivo pre agapornisy, ovocie, zeleninu a zelené krmivo, grit a vlažnú čistú vodu.
Klietka pre agapornisy má byť skôr širšia ako vyššia a priestranná. Búdky na hniezdenie rozmerov 25x15x20 /šírka,výška,hĺbka/, vletový otvor 5-6 cm. K búdke je nutné poskytnuť aj stavebný materiál, ktorým sú tenké vetvičky.
Hniezdo si budujú asi 2 týždne. Znáška býva v počte 3-7 vajec, ktorých inkubačná doba je orientačne 21 dní a mláďatá sú na rodičoch závislé 8 týždňov. Agapornisy sú pohlavne dospelé v deviatich mesiacoch. Ideálna teplota hniezdenia je 20°. Vlhkosť zvyšujú čerstvé vrbové prútiky a pravidelné podanie čistej vody, v ktorej sa samica pravidelne kúpe a mokrá zasadne na vajíčka. Často sa stáva, že sa samica chová agresívne k svojim mláďatám, trhá im perie a hryzie ich, prípadne vyhodí z hniezda. V tomto prípade je nutné zhodnotiť možnosť umelého dokrmu mláďat.
                                                                                                                                                                                                          Autor: www.exotickevtactvo.sk


                                                        Metódy k určeniu pohlavia
TVAR CHVOSTOÝCH PIER
Informácie o pohlaví agapornisa môžetezískať z tavru jeho chvostových pier - táto metóda nie je stopercentne spoľahlivá. Chvostové perá samičky majú štvorhranný tavr, zatiaľ čo samčekov chcvost vybieha skôr do špičky.

PANVOVÝ TEST
Takzvaný panvový test je pre skúsených chovateľov najjednoduchším spôsobom ako zistiť pohlavie agapornisa. Skúsený chovateť dokáže zistiť podľa postavenia panvových kostí a predovšetkým podľa vzdialenosti medzi nimi určiť, či sa jedná o samičku alebo o samčeka. Táto metóda sa však rovnako neukázala ako stopercentne spoľahlivá, lebo aj skúsení chovatelia sa môžu spliesť. Okrem toho ju možno používať až u vtákov vo veku 8-9 mesiacov

TEST DNA
Existuje niekoľko metód ako pomocou testu DNA určiť pohlavie vtáka, jednou z nich je test krvi. Vzorku by mal odoberať len veterinár špecializujúci sa na exotické vtáctvo, ktorý ju potom preskúma sám alebo ho ju pošle na rozbor do laboratória. Existujú aj laboratória, kde si môžete nechať určiť pohlavie svojho agapornisa aj bez prítomnosti veterinára - tieto laboratória nepracujú s krvou, vystačia si s niekoľkými pierkami danného jedinca, ktoré môžete ako chovateľ do laboratória zaslať.

PREJAVY CHOVANIA
O pohlaví agapornisa nám môže napovedať jeho správanie, u vtákov sa totiž po dosiahnutí ich pohlavnej zrelosti vyvýja určitý typ chovania. Samčekovia začínajú kŕmiť savojich obľúbencov a môžu začať \"jazdiť\" po predmetoch, alebo dokonca po ľuďoch. Akonáhla vták znesie vajíčko, je jasné, že sa jedná o samičku. Stavanie hniezda taktiež patrí ku typickému chovaniu sa samičiek a mnoho nám napovie. Skupiny agapornisov chované spoločne sa často behom doby párenia rozpadajú na jednotlivé páry.



                                  Druhy agapornisov

Šedohlavý agapornis
Agapornis cana  

Nazývaný ako trpaslíčí agapornis, u ktorého je sivá farba
hlavy samca rozlišujúcim znakom pohlavia. Samice sú
prevažne zelené. Ich rozmnožovanie je dosť náročné,
pretože svojím chovaním sú odlišné od iných druhov a
síce bojazlivé a uzavreté. Nieje vhodné držať ich vo voliére
s iným druhom agapornisov. Voliéru je nutné prispôsobiť
zeleňou, ktorú ocenia.








Agapornis fischery 

Agapornis fischeri                                                                                       
Jedným zo znakov je biele okružie oka. Pohlavie nemá žiadne vonkajšie rozdiely. Má veľa farebných mutácií a aj keď ho niektorí chovatelia krížia s iným druhom agapornisa s bielym okružím oka, nieje na to žiadny správny dôvod. Rozmnožuje sa bez problémovo, no najlepšie výsledky sú v odchove oddelených párov od iných agapornisov. K stavaniu hniezda ponúknime tenké vetvičky stromov.









                                                                                mutácie
         
         
         


Oranžovohlavý agapornis  

Agapornis pullaria

Jeden z kľudných agapornisov, ktorý rád lozí a šplhá a menej lieta. Rozdiel v pohlaví určí aj laik. Samčekovia majú modro zfarbené konce krídiel a tvár a hrdlo majú silne červené. Samičky majú tvár oranžovú. Doporučuje sa chovať viac párov tohto druhu. Nie sú bojovej povahy, ale miernej a iný druh by mohol spôsobovať problémy a utrpenie agapornisa oranžovohlavého.
V prírode sa tento druh odlišuje hniezdením od iných voľbou miesta hniezda. Stavia ho na miestach, kde sa nachádzajú termiti.








Ružovohlavý agapornis

Agapornis liliane                                                                                               
Agapornis ružovohlavý patrí ku najmenším známym druhom medzi agapornismi, dospelé vtáky merajú asi 13 cm. Medzi pohlaviami nie sú patrné žiadne vonkajšie rozdiely. Agapornis ružovohlavý sa vyskytuje v dvoch farebných verziách – v pôvodnom zafarbení a ako lutino. Lutino sú prevažne žlto zafarbené vtáky s červenými očami, ktorí sa dnes nevyskytujú pomerne často. Agapornis ružovohlavý je známy svojou jemnou povahou, môžete ho preto chovať vo voliére s inými príslušníkmi rovnakého druhu, alebo dokonca aj s inými malými vtákmi. Na vajíčkach nejradšej sedia v skupine s ďalšími jedincamisvojeho druhu.





Agapornis hnedohlavý

Agapornis nigrigenis

Je jedným z najpríjemnejších druhov agapornisov. Vo voliére
je možné chovať spoločne niekoľko párov . Voliéra však musí
byť priestorná a majiteľ by mal sledovať a kontrolovať, či vo
voliére spolu dobre vychádzajú, aby mohol prípadne zasiahnuť.
Rovnako ako u ostatných druhov zo skupiny s bielym okružím
nie sú medzi pohlaviami žiadne vonkajšie rozdiely.











Agapornis škraboškový
 

Agapornis personata                                                                                     
Agapornis škraboškový patrí do skupiny agapornisov s bielym okružím. V rámci tohto rodu sa dajú vtáky krížiť medzi sebou. Väčšina chovateľov sa sneží jedincov tohto druhu držať v čistej forme. Rovnako ako vo väčšine ostatných agapornisov nie je ani u agapornisov škraboškových patrný žiadny vonkajší rozdiel medzi samičkou a samčekom.







                   
                                                Mutácie
     
   


Ružovohrdlý agapornis
Agapornis roseicollis

Tento druh je medzi agapornismi najznámejší a najobľúbenejší. Pokiaľ ľudia, ktorí nie sú chovateľmi, hovoria o agapornisoch, majú takmer vždy namysli práve tento druh.Nie sú príliš aktívni pri stavaní hniezda.
Vo voliére môžete chovať spoločne niekoľko párov, ale aj tak existuje riziko a to predovšetkým v období párenia, že jednotlivé páry budú medzi sebou bojovať.







                                              Mutácie
         
     
                


Agapornis zelenohlavý
Agapornis swinderniana                                                                                                     

Asi 13 cm dlhý agapornis zelenohlavý má dva poddruhy – Agapornis swindernianus a Agapornis swindernianus zenkevi. Napriek tomu, že agapornis zelenohlavý bol objavený v roku 1820, nie sú nominátny druh ani jeho poddruhy ako volierové vtáky príliš známy. To je zavinené pravdepodobne tím, že je ťažké udržať tieto vtáky v zajatí, asi z dôvodu veľkého stresu, ktorému sú v zajatí vystavení, alebo kvôli neznalosti ich prirodzenej potravy.






Agapornis etiópsky

Agapornis taranta

Agapornis etiópsky je skupinový vták, najradšej žije v malých skupinkách a
živý sa rôznymi semenami a bobuľami. Dosahuje dĺžku 16-17 cm. Existuje
tiež jeho poddruh, ktorý je známy pod menom Agapornis taranta nana. Ten
sa od nomimátneho druhu odlišuje kratšími krídlami a menším zobákom.
Pohlavie jedinca môžeme poznať podľa zafarbenia – samčekovia sú naozaj nádherne vyfarbený, majú krikľavo červené znaky okolo očí a na temene.
Samičky síce tieto znaky nemajú, vďaka kontrastu medzi zeleným perím a
krikľavo červeným zobákom však nie sú menej krásne. 









 
TOPlist