Založiť webovú stránku alebo eShop
aktualizované: 24.07.2016 11:55:51 

CHOVÁME PAPAGÁJE

Andulky a Korely
        Andulka Vlnkovaná
                                                                              (Melopsittacus undulatus)
 
Trieda: Vtáky
Rad: papagáje(Psittaciformes)
Čeľaď: papagájovité (Psittacidae)
Druh: Andulka Vlnkovaná
Výskyt: Austrália
Veľkosť: asi 22 cm
Hmotnosť: 30 - 40 g
Veľkosť krúžku: 4,2 mm
Počet vajec: 4 - 6 niekedy až 11
Inkubačná doba: 18 dní, 2-3x ročne
                                                               
 





Všeobecne: Andulka je najmenší ploskochvostý papagáj. Má štíhlu postavu. Pôvodná andulka má na spodnej časti tela, kostrči a na vrchných chvostových perách trávovozelenú základnú farbu, ktorá ostro kontrastuje s jasnožltou maskou. Na hrdle má 6 čiernych hrdelných znakov, po bokoch 2 fialové lícne škvrny. Zadná časť hlavy, tylo, zadná časť hrdla a chrbát sú žltozelené s čierno-hnedým vlnkovaním. Ramenné perá, posledné lakťové letky a krovky sú hnedočierne so žltým lemom. Dve najdlhšie chvostové perá sú tmavomodré, ostatné modrozelené so žltou škvrnou. Oko je modré, dúhovka žltá alebo biela. Zobák je rohovinovej farby, nohy sivomodré, pazúriky tmavé.
V prírode: Andulky sú rozšírené takmer v celej Austrálii, okrem východného pobrežia a Tasmánie. Prirodzeným prostredím anduliek sú suché územia. Nenájdeme ich priamo na pobrežiach, dávajú totiž prednosť stromovému porastu lesostepí. Sú najrozšírenejším druhom papagájovitých vtákov v celej Austrálii.
Chov: Sú to veľmi spoločenské vtáky, ktoré sa znášajú aj vo veľkých kolóniách. Andulky sú všeobecne nenáročné na kŕmenie.
Odchov:
Párik pri hniezdení potrebuje predovšetkým dostatočne veľkú klietku, najvhodnejšia je menšia voliéra, na ktorú je možné pripevniť hniezdiacu búdku. Je možné nechať andulky hniezdiť aj vo väčšej klietke. Vhodné sú búdky  s rozmermi 15cmx15cmx20 cm (dxšxv) a horizontálneho tvaru o rozmeroch 20cmx15cmx15cm (dxšxv). Otvor búdky u ubidvoch typoch je s priemerom 5 cm.
 
Jedálniček: V chovproduktoch sú bežne dostupné zmesi prosa, repky a niektorých druhov obilnín (pšenica, jačmeň, ovos), ktoré sú pre andulky najvhodnejšie. Veľkou pochúťkou je pre nich "senegálske proso", ktoré dostať či už vo forme celých klasov, alebo ako zrno.
                                                                                                    Pohlavie...
                                                                           
              Dospelý samec má ozobie modré, pri svetlejších        
              formách  môže mať ružové, ktoré ostáva celý život                       alebo sa po 3-4  rokoch sfarbí do modra.U samčekov
                    sa po 6-tich dá  spozorovať
začiatočné tokanie ku samičke.
               
                                 
 
 
 

 

 
                                                  
      Dospelá samička má ozobie hnedé, béžové alebo prípadne 
    modré s bielimy okrajmi okolo nozdier. Samičky netokajú,  
    poprípade niekedy k iným samičkám sa tak správajú, ale tok
    nie je výrazný ako u samčekov, je to skvôr iba jemné
    pokúšanie
sa o to.
     





                                 
    Mladý samček má ozobie ružové, prípadne fialové.Keď
    dosiahnu vek 2-4 mesiace, ozobie  
sa im začne sfarbovať do
    modra
. U svetlokrídlych foriem sa zvykne ozobie zfarbiť na
    tmavomodro
až v priebehu dvoch rokov, niekedy i neskôr a niekedy
    vôbec.



     



   
                                      
  Mladé samičky zvyknú mať ozobie ružové alebo fialové s 
  bielym
i okrajmi okolo nozdier. Vo veku približne troch až štyroch
    mesiacov sa ozobie samičky začína zafarbovať do béžova. U
mladých
    samičiek je niekedy pohlavie zistiť na prvý pohľad ťažšie, pretože
    niektorým sa nozdry zafarbia do ružova ako mladým samčekom a až po
    3 mesiacoch sa postupne začne zafarbovať do hneda.



 


                                            Farebné varianty anduliek...
Olivovozelená andulka

  Vznikli súčasne s tmavozelenými andulkami vo Francúzsku. Základná 
farba týchto vtákov je sýto olivovozelená s ľahkým hodvábnym leskom.
Znaky na hrdle sú čierne, znaky na hrdle sú čierne, škvrny na líchach
sú fialové a chvostové perá sú sivomodré. Najlepší vtáci majú sýtožltú
masku s oranžovým nádychom. Odporúča sa páriť ich so sivozelenými,
ktorými sa zlepší predovšetkým typ. Neoporúča sa páriť so svetlozelenými, pretože v ďalších generáciach nebude olivová farba jednotná.






Zelená andulka

Fenotyp týchto vtákov pripomína divo žijúce andulky. Základná
farba je jasno zelená, celkové sfarbenie tela kontrastuje so sýtožltou maskou, ktorá má zamatovočierne znaky na hrdle a tmavofialové škvrny na lícach. Čierna vlnkovaná kresba zreteľne vyniká na žltom podklade. Všetky chvostové perá sú tmavomodrej farby, nohy sú sivomodré. Na zlepšenie typu svetlozelených vtáčikov chovatelia používajú sivozelené, alebo svetlomodré vtáky. Neodporúča sa tieto vtáky páriť s kobaltovomodrými a sivomodrými vtákmi aby
nedochádzalo k tmavnutiu svetlozelenej farby.









Svetlo modrá andulka

Po prvej svetovej vojne ich šľachtili aj Francúzi, ktorí vo veľkej
miere prispeli k ich ďalšiemu rozšíreniu. Základná farba týchto
anduliek je žiarivo svetlomodrá, maska je biela, na bielom podklade je čierne vlnkovanie. Chvostové perá sú tmavomodré s tyrkysovým odtieňom. Dokonalosť farby a typu je možné dosiahnuť krížením so svetlozelenými vtákmi.










Tmavo modrá andulka
 
Boli vyšľachtené v roku 1920 pomocou tmavozelených. Základná farba je žiarivo kobaltovomodrá. Maska je biela, znaky na hrdle sú čierne, lícne škvrny fialové. Vlnkovanie hnedočierne až čierne, chvostové perá sú tmavomodré. Tmavomodré nepárime navzájom medzi sebou, pretože potomstvo má malú postavu a neštandartné zafarbenie. Preto sa odporúča krížiť so svetlomodrými alebo sivomodrými, prípadne olivovozelenými a tmavozelenými vtákmi štepiteľnými na mordú.








Fialová andulka
 
Tieto krásne andulky sú známe u chovateľov ako "violety".
Vznikli v tridsiatich rokov a k nám boli dovezené až okolo
roku 1957. Základná farba je čisto fialová, kresba je hnedočierna
s bielym lemom, lícne škvrny sú fialové, chvostové perá sú
modré, nohy sú sivomodré, oko má svetlú dúhovku. Za chovných
partnerov sa odporúčajú svetlozelené vtáky s fialovým faktorom a
sivé vtáky s fialovým faktorom.







Žltohlavé a žltolíce andulky

   Vznikli súčasne v roku 1937 v Anglicku, Nemecku a v Austrálii. Do tej doby mali všetky modré rady len biele masky. Toto sfarbenie sa dnes vyskytuje pri modrých, fialových, bielych a sivých vtákoch. Aj zelený môžu byť nositeľmi žltolíceho faktora. Poznáme dva typy: žltolíci a žltohlavý. Žltolíci typ má základnú farbu rovnakú ako normálne sfarbené vtáky (nežltolíce), maska aj spodné chvostové perá sú žlté. Žltohlavý typ má žltú hlavu aj celé telo má s jemným žltým nádychom, preto sa svetlomodré javia ako modrozelené, tmavomodré ako tyrkysové, sivo  modré ako olivovosivé a albíny ako smotanovo sfarbené vtáky.







Lutino 
Prvý krát sa objavili v Belgicku v roku 1872 ale keďže sa nepoznala  ich dedičnosť, zanikli. Až v roku 1930 sa znova objavili nezávisle v
Nemecku, Anglicku, Francúzsku, USA, Austrálii aj v južnej Afrike. Sú to krásne sýtožlté vtáky bez kresby, letky a chvostové perá sú biele, znaky na hrdle a škvrny na lícach sú bielostrieborné. Nohy sú ružové, nadnozdrie ružovofialové a oči sú červené s bielou dúhovkou, zobák oranžovožlý. Môžeme ich páriť so svetlozelelnými vtákmi ale aj tmavozelenými, olivovozelenými a sivozelenými. Neodporúča sapáriť ich so zelenými opalínmi, pretože potom sa vyskytuje na kostrči zelený odtieň ktorý je nežiadúci.






Žlté krajkové (Lacewings) andulky 
Nazývané aj čipkovokrídle sa začali objavovať od roku 1940. Tieto vtáky majú telo svetložlté so svetlo škoricovou až hnedastou kresbou na krídlach. Táto kresba je podobná krajke (čipke). Lícne škvrny sú strieborné,
oči červené. Sú to veľmi vzácne andulky.











Sivé andulky  
Vznikli v roku 1934 súčasne v Austrálii a v Anglicku. Pretože tie 
austrálske boli dominantného sivého typu sú dodnes známe ako "dominantné austrálskesivé andulky". Anglické boli tmavšie a čoskoro zanikli. Dnes sachovajú už len austrálske. Ich základná farba je čisto sivá, kresba je čierna s bielym lemom, maska má čierne znaky na hrdle a sivé škvrny na lícach, ručné letky a chvostové perá sú čierne. Sivý môžu byť aj svetlokrídly s opalinovou alebo škoricovou kresbou, žltolíci alebo žltohlavý. Sú to vynikajúce výstavné vtáky pre svoju robustnosť , veľké hlavy a symetrické hrdelné znaky.





Albino
  Tieto snehovobiele vtáky vznikli v roku 1932 u nemeckých chovateľov. Sú opakom lutina v zelenej rade. Základná farba týchto vtákov je čisto biela bez modrého nádychu, oči sú červené so svetlou dúhovkou, znaky na hrdle chýbajú, lícne škvrny sú striebornobiele, nohy sú mäsovej farby, pazúriky a zobák sú svetlejšie. Nadnozdrie u samčekov je ružovofialové, u samičiek je belavé až hnedkasté. Na zlepšenie typu sa pri párení používajú sivé andulky. Nikdy nekrížime s vtákmi zelenej rady a modrej rady s tmavým faktorom .









Biele krajkové (lacewings) andulky            
                                             
 Vznikli v štyridsiatich rokoch, ich základná farba je jasnobi
ela, na krídlach, záhlaví, chrbte a na hlave je jemné krásne bledoškoricové vlnkovanie, chvost je škoricovej až čokoládovej farby,oči sú červené so svetlou dúhovkou, lícne škvrny fialovostrieborné, nadnozdrie ako u lutino. Môžu sa vyskytovať aj žltolíce aj žltohlavé.









Biele andulky s modrým a červeným odtieňom
Tieto andulky boli v dvadsiatich rokoch odchované súčasne vo
viacerých krajinách. Ich základná farba je biela, na prsiach, bruchu, bokoch a na kostrči majú trblietavý modrý alebo červený nádych. Znaky
na hrdle sú len jemne naznačené striebrosivou farbou, lícne škvrny sú bledofialové, nohy modrosivé, oko má svetlú dúhovku.











Recesívna straka                                                                                                                                                
Vtáci tejto mutácie majú pestrý, nepravidelne strakatý vzor a žiarivú farbu, dostali aj názov "harlekýny". Ďalšími pozoruhodnými znakmi recesívnych strák sú veľké výrazné čierne oči (bez bieleho okružia) a stále do ružova sfarbené ozobie. Dokonca ani dospelí samčekovia ho nemajú modré. Hrdelné znaky majú buď v plnom počte alebo im chýbajú, vo vnútri lícnych škvŕn majú belavo-strieborné pierka. Vlnkovanie sa spravidla vyskytuje na lícach a krídlach.







Dominantná straka   

Majú veľké, veľmi rovnomerne vykreslené škvrny a ich
zvláštnym znamením je žltá, respektívne biela škvrna na šiji.
Vďaka mimoriadne pravidelným škvrnám bolo čoskoro možné
chovať vtákov s jedným žltým, resp. bielym pruhom okolo hrude,
tzv. pruhované straky.











Opalínová andulka                                                                                                                                                     
Keďže zelená alebo modrá základná farba týchto vtákov sa jagá ako opalín, majú pomenovanie podľa pekného drahého kameňa. Nastali u nich zmeny v melanínových kresbách, takže vlnovky na hlave a šiji takmer úplne zanikli. Aj čierne čiary na chrbte zmizli a na krídlových krovkách zrástli do väčších vľakov. Vytvárajú veľké písmeno "V". Opalíny majú hrdelné škvrny mimoriadne veľké a často sú vo väčšom počte, takže sa navzájom prekrývajú. Na letkách sú široké priečne pruhy zelenej alebo modrej základnej farby. Ich chvostové perá majú svetlý lem. Samozrejme opalíny sú vo farbe zelenej, sivej, modrej, fialovej atď.







Dúhové andulky
 
Boli vyšľachtené po druhej svetovej vojne v Anglicku. Sú kombináciami žltohlavých, bielokrídlych, tmavomodrých a fialových vtákov. Všetky tieto farby sa dúhovo prelínajú bez toho, že ty tvorili nečistú farbu. Krídla majú pastelové žlté alebo zelenomodré s bledosivou kresbou, hlava je žltá, chvostové perá sú sivobiele s modrým odtieňom, znaky na hrdle a ostatná kresba môže aj chýbať.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Čiernotváre andulky 
Tato Blackface mutácia je extrémne vzácna a pomerne nová.Z prvej polovici 20 rokov 21 storičia. Vyskytuje sa iba v Holandsku. Chovatelom je van Dijk. Bola vyšľachtená zo zakúpených dvoch modrých mutácií samčekov s čiernym vlnkováním a čiernymi znakmy na hrudi s normální šedou samičkou. Tato mutácia je pravdepodobne recesivná. V roku 1998 bolo zatiaľ iba 13 týchto anduliek a v prípade nemoci je možné, že táto mutácia zanikne.

 
 
 
 
 



Half-Sider andulka
 Je to komdinacia dvoch farieb po rodicoch. Cez stred tela ide akasi pomyselna ciara, ktora deli telo vertikalne a farebne na 2 polovice. Je to porucha. Tito jedinci su velmi ziadani pretoze su zriedkavi a zaujimavi. Halfsaider-andulka nemusi byt len modro-zelena, moze byt hociaka ina. Halfsaider je casto plodny a na svoje potomstvo prenasa len jednu z farieb. Ak je otec halfsaider, je takmer miziva sanca ze jeho deti budu tiez halfsideri. Halfsaider je niekedy aj gynandromorf. To znamena ze jedinec ma oboje pohlavie a nie je schopny mat potomstvo. Sposobuje to strata jedneho chromozonov X.








                Korela chocholatá

                                                                        (Nymphicus hollandicus)

Rad:

papagáje

Dĺžka tela:

30 cm

Počet vajec:

5 - 9 ks

Doba inkubácie:

20 - 23 dní

Doba odchovu mláďat:

4 - 6 týždňov

Dĺžka života:

10 - 30 rokov

Potrava:

semená tráv, výhonky rastlín, hmyz

Sociabilita:

malé skupiny

Výskyt:

lesy a pobrežia Austrálie

 










       





Všeobecne: Je jedným z druhov, držiaci si u nás veľmi dlhú tradíciu a pre jeho nenáročnosť sa hodí aj pre začiatočníkov, a to ako do chovu, tak aj na držanie sólo. Na nové prostredie si rýchlo zvyká. Korely sú niekedy hlučné a to hlavne niektoré samice, ktoré nevedia pekne pískať a tak sa snažia zaujať hlasným piskľavým kričaním. Samčekovia sa vedia naučiť pekne spievať, ale niekedy aj spievanie vedie ku kričaniu. A preto si treba zvážiť jej hlučnosťešte  pred kúpou. 
V prírode: Tento kočovný austrálsky papagáj strednej veľkosti a štíhlym telom, sa vo svojej domovine hlučne presúva v pároch alebo v menších skupinách za lepšími podmienkami. Vyhľadáva stromy lemujúce rieky, kde jeho prítomnosť je viac počuť než vidieť. Jeho nenápadné sfarbenie mu dovoľuje splynúť s krovinami a v korunách stromov. Sfarbenie základnej mutácie korely je sivé , u samca so žltou hlavou. Nápadný chochol koriel sa dvíha alebo klesá podľa nálady. Lícne škvrny sú oranžové, u samice spravidla menej nápadné, ako aj jej sivožlté sfarbenie hlavy. Korely majú dlhé tmavosivé krídla s nápadným kontrastom bielej , ktoré su špicaté a zčasti lemujú dlhší stupňovitý chvost. Celková veľkosť cca 32 cm.
Chov: Korele ponúknime klietku o rozmeroch 80x70x100cm /na šírku/, aj keď najvhodnejšími podmienkami je pre ňu priestranná vonkajšia voliéra.
Jedinec ako aj korela v páre dokáže rýchlo skrotnúť a má aj sklon k napodobňovaniu rôznych zvukov, ako aj naučiť sa pár slov. V tomto nadaní je však šikovnejšia veľakrát práve menšia andulka. Korela sa rada kúpe a to pravidelne hlavne pri hniezdení. Je nutné pripraviť vhodnú širokú misku s vodou na tento účel.
Hniezdenie: Pre chovný pár koriel pripravme búdku o rozmeroch - dno 25x25, výška 30 cm a otvor 8 cm. Zhruba po desiatich dňoch párenia samica znáša 4-8 bielych vajec , na ktorých sa pri zahrievaní striedajú obaja rodičia. Korely nenechávame hniezdiť viac ako 3x do roka. Hniezdna sezóna začína zväčša od apríla. Inkubačná doba sa uvádza od 19-23 dní. Mláďatá kŕmia obaja rodičia, ktoré cca po 4 týždňoch opúšťajú búdku a kŕmi ich len samec. Samica sa chystá na ďalší odchov.
Jedálniček: Korelám ponúknime kvalitné zmesi pre austrálske papagáje, zložené z prosa, menšieho podielu rôznych druhov slnečníc, ovsa, lesknice a pšenice. Nezabúdajme na ovocie , zeleninu, bobuľoviny a zelené krmivo a konáriky /jablko, mrkva, šalát,púpava, skorocel, jarabina, čerstvé vetvičky ovocných stromov, vŕby, jarabiny, smreku i borovice /. V období odchovu ponúkame pred znáškou, ako aj neskôr mlláďatám vaječnú zmes z vareneho vajca s nastrúhanou mrkvou a rozdrvenou piškótou, či ovsenými vločkami. Vhodným doplnkom je aj tvaroh, rozomleté škrupiny z vareného vajíčka a minerálny blok.

                          Autor: www.exotickevtactvo.sk

 
                                              Pohlavie
   Dospelý  samček:  Pohlavie sa rozoznáva podľa
  sfarbenia hlavy,  presnejším znakom sú však spodné  
  okrajové strakaté chvostové perá, ktoré u samcov po
  preperení nahrádzajú perá tmavosivé až čierne, bez  
  škvŕn.
 


 




 

   

Dospelá samička: Po prvom preperení u samíc narastú znovu perá rebríčkovo strakaté a lícne škvrny sú väčšinou slabo červené.Čo však neplatí pri žltých a citronových mutáciách. Niekedy sa objavia slabo vyditeľné perličky alebo žlté flaky na letkoch.







 
  Na tomto obrázku je pierko dospelej samičky
  lutino mutácie a pierko taktiež dospelej samičky
  škoricovej mutácie.          










                Farebné varianty
Prírodná čierna korela 
 Je to celkom čierna,čiže prírodná korela so žltou tvárou a
jasne červenými lícnymi škvrnami. Samec nemá po tele žiadne
fľaky a ani žiadne pruhy na chvostových perách. Toto tmavé sfarbenie
je typické u samcoch. Samice majú tmavú tvár, na chvostových perách
sújasne vyditeľné pruhy, lícne škvrny sú orandžové. Letky oboch
pohlavín sú biele. Pohlavie sa určuje veľmi jednoducho, aj keď
niektorým mladým korelám sa po preperení hlava prefarbí do žlta,
čo znamená, že je to samec.












Škoricová korela
 Okrem hnedosivého sfarbenia majú aj žltú výraznú farbu
na hlave. Škoricová farba umožňuje viacej predpokladov pre
žlté zaplavenie po perí. Samice majúzltejšiu tvár než pri
čiernej mutácii. Škoricové samce vyzerajú pred preperením
ako samice, ale po 6 mesiacoch sa im preperí tvár, chvostové
perá im vypadnú a narastú tmavšej farby.




   
                 









 
Pruhovaná korela

Pruhy niesu pravidelné, kolíšu pozdĺž peria. Tieto korely budú
pastelovo sivej alebo striebristej farby so sivými pruhmi. Lícne
škvrny sú červené alebo žiadne. Zobák, oči a nohy sú sivej
až čiernej farby. Po preperení sa im pierka niekedy vymenia za
tmavé, ale niektorým ostáva pruhované sfarbenie a mláďatá sa
väčšinou tiež sfarbujú do pruhovana.

















Olivová korela
   Keď ľudia počujú olivová korela, vyjaví sa im zeleno sivá korela. Mnohý
chovatelia sú sklamaný, keď uvidia olivovú korelu, ale vskutočnosti je
veľmi obľúbenou mutáciov v chove. Pri tejto mutácií vychádzajú
po preperení žlté pigmenty, aby viac zvýraznili svôj vzhľad. Zobák, oči
a nohy sú tmavej farby. Olivové sfarbenie saq po preperení môže zmeniť
na tmavšie, ale aj tak sú nádherné olivové korelky.

















Perlová korela
 U mladých koriel je veľmi ťažko rozpoznať či sa jedná o
samičku alebo samčeka. Až po 6 mesiacoch sa zistí o aké
pohlavie sa jedná. Na začiatkupreperovania sa začnú buď
strácať perličky alebo sa nahradia rovnmakými, čiže sa bude
jednať o samičku. Keď sa začnú vymieňať na tmavé alebobiele
 (podľa toho a mutáciu farbu ide) jedná sa o samca. Z perlových
 koreliek môžu mláďatá vzniknúť lutino, poprípade albino mutácie.
















Lutino
Je jasno žltej farby tmavého kontrastu s výnimkou červených líc. Pri
tejto mutácií sa nedá ľahko zistiť pohlavie, ale pre skúsených je to
jednoduché. Keď sa lepšie pozriete na chrbát alebo chvostové perá,
tak u samičiek nájdete pruhy na chvoste a perličky na chrbte. Samce
nemajú anio pruhy ani perličky. Majú červené oči tmavej farby. Lutino
korely sa ľahko kombinujú s perlovými, strakatými a so škoricovými
mutáciami. Vznikajú ešte krajšie lutino korely s výraznejšou žltou farbou
peria.














 

 

Strakaté korely
Na strakatej mutácií je výrazná šedá a žltá farba. Keď dominuje
viac šedá než žltá, jedná sa o dominantnú straku. Naopak sa
jedná o strakatú korelu, ktorá nemusí mať na perí žiadnu šedú
farbu, ale má čierne oči. Zistiť pohlavie pri tejto mutácií voľným
okomje občas nemožné, pretože samec aj samica môžu vyzerať
rovnako. Lenže vo väčšine oprípadov sa aj u tejto mutácii pri
samičkách vytvoria perličky na tmavých častiach tela. Rozdiel
sa dá ťiež zistiť správaním.













Albino
 V skutočnosti sa jedná o lutino mutáciu bez žltého pigmentu
pigmentu. Dominujú výrazne červené oči. Biela tvár odstraňuje
všetko žlté a červené perie, ktoré sa nachádza na hlave lutino
mutácie. Pohlavie je nemožné určiť zrakovo, určuje sa správaním.
Albino korelky sú veľmi pekné a chovateľia si ju čoraz viac obľubujú.
Albino mutácie sú ľahko dostupné u chovateľov, ale cena je väčšinou
vyššia ako napríklad u prírodných koriel.





 






Bielohlavá korela
 
Táto mutácia stráca všetky žlté a oranžové sfarbenia. Samce
majú lesklú bielu tvár a sivé telo.Samičky sú v podstate celé šedé,
ale na chvoste majú viditeľné biele pruhy. Straky sú pestro sfarbené a pohlavie nieje náročné určovať. Najľahšie sa to dá zistiť po preprení.
Pokiaľ je samček bielohlavý a samička nieje z radu bielohlavých, tak odcghov bielohlavých mláďat sa nikdy nepodarí. Najlepšie je zostavovať
páry čisto bielohlavé.








 

 

 

photo by duckatiel 

 

   

  

  

TOPlist